ikonka banner


Zamlčané okolnosti


Autor: Lusi
Život pred nami skrýva mnohé tajomstvá. A rodičia tiež.

Postavy: Stella Sullivanová, Severus Snape a mnohí iní
Obdobie: Pred narodením Harryho Pottera
Vek. hranica: nad 10 rokov
Žáner: Romantika, Dobrodružné





Stella


Stella kráčala po Šikmej uličke a zamýšľala sa nad tým, aký rýchly spád mali udalosti v jej živote... Veď len pred vyše mesiacom si užívala posledné dni školy so svojimi kamarátmi... Potom to už išlo veľmi rýchlo. Prišla domov a ani sa len nestihla pochváliť svojimi úspechmi v škole, bola nútená odsťahovať sa do Anglicka. Úplné sama, bez rodičov, bez vysvetlenia... Prikázali jej ubytovať sa v Deravom Kotlíku, dali jej peniaze “na ubytovanie“ . A nebolo ich teda vôbec málo, asi toľko, čo zaplatili za jej doterajší pobyt na Súkromnej škole čarodejníckej vo Wisconzine, čoho sa zhrozila ešte viac...
Stella bola zvyknutá, že jej otec je zvláštny a tajnostkársky, ale toto bolo na ňu až príliš...
Stále dookola si v duchu opakovala jeho posledné slová: Pošlem ti sovu... Všetko ti vysvetlím... Len už choď... Zbohom... A potom ju objal. Jej otec, čo nikdy nedal najavo žiadne city ju objal... A matka? Ta len plakala a nezmohla sa na slovo...
Stella bola až tak veľmi prekvapená, že sa na nič nevypytovala, zobrala kufor, ktorý si práve priniesla zo školy, otcove peniaze a vkročila do kozubu. Posledný krát sa pozrela na svojich rodičov a hop-šup práškom sa premiestnila do Deravého Kotlíka. Prečo mala taký pocit, že videla rodičov naposledy? Čo sa týka takýchto pocitov, ešte nikdy sa nemýlila...
Tak sa teda ubytovala a čakala...
Prešiel týždeň a sovy nikde. Takmer ani nevychádzala z hostinca, lebo sa bála, že sa so sovou minie. Hostinský Tom ju však ubezpečoval: „Veď list ťa tu počká...“ Stella však bola opatrná a rozhodla sa neveriť nikomu.
Na druhy týždeň, keď sedela na raňajkách, podišiel k nej nejaký muž. Bol celý v čiernom a na hlave mal kapucňu, takže mu nebolo vidno do tváre.
„Slečna Sullivanová?“ spýtal sa tichým zastretým hlasom.
„Áno?“ Stella bola veľmi prekvapená, pretože tu v Anglicku vôbec nikoho nepoznala.
„Mám pre vás list.“ Podal jej obálku a odišiel. Stella sa pozrela na obálku a zbadala, že je to otcove písmo... Ten muž má správy o jej otcovi. Vybehla za ním, že ho ešte dostihne, ale na ulici bolo plno ľudí a toho tajomného muža nikde nevidela.
Neostalo jej nič iné, len sa vrátiť a prečítať si čo jej otec píše.
S roztrasenými rukami otvorila list a čítala:

Drahá Stella
Je mi veľmi ľúto, že sme sa museli rozlúčiť tak narýchlo, ale mám na to Vážne dôvody.
Kvôli bezpečnosti som Ťa musel poslať do Anglicka. Kým budeš v Londýne, radšej nespomínaj svoje meno, teda nehovor o našom rode.
Prvého septembra nastúpiš do Rokfortskej školy čarodejníckej. Všetko som s Tvojím novým riaditeľom vybavil. Zoznam kníh a lístok na vlak by Ti mali poslať do konca prázdnin.
Dnes máš sedemnáste narodeniny, to znamená, že môžeš čarovať mimo školy. Je veľmi dôležité, aby si sa naplno venovala mágií a učila so stále nové a nové kúzla. Som si vedomý Tvojich vynikajúcich výsledkov, ktoré si dosiahla vo Wisconzine, ale to vôbec nestačí. Musíš sa neustále zdokonaľovať.
S matkou neustále cestujeme, takže nebudeme mať veľa príležitostí posielať správy.

Tvoj otec


Stella si list prečítala asi 7 krát a stále nemohla uveriť, že namiesto listu plného vysvetlení dostala len list plný podivných inštrukcií...
,Kvôli bezpečnosti som Ťa musel poslať do Anglicka..., Kvôli koho bezpečnosti? Mojej, či ich?'
Prečo musím svoj posledný ročník školskej dochádzky stráviť v nejakej novej škole? Veď tá stará bola perfektná...
A nakoniec... Vlastne aj zabudla, že má narodeniny... Vďaka za blahoželanie, oci...
Keď si uvedomila, že otec z obálky nevyskočí, rozhodla sa teda poslúchnuť ho a naplno sa venovať štúdiu. Veď musel mať vážny dôvod na to, aby ju poslal bohvie kam, bohvie prečo...


Stella Navštívila miestne kníhkupectvo, ktoré bolo síce veľmi dobre vybavené, ale aj dosť odlišné od toho ich v Saleme. Nachádzalo sa tu oveľa menej kníh o čiernej mágií. Niežeby sa v nej nejako vyžívala v, no musela sa jej venovať, lebo na škole ju mali ako samostatný predmet. Nevadí, pomyslela si. Aj tak mám radšej obranu proti čiernej mágií...
V kníhkupectve teda strávila veľmi veľa času. Majiteľ (pekný mladý muž menom Gary) jej dovolil študovať knihy v zadnej časti obchodu, za čo mu bola vďačná. Keby si mala kúpiť každú knihu, ktorú uvidela, tak by asi skrachovala. Gary mal veľmi bohaté vedomosti a pomáhal jej vo výbere tých správnych kníh.
Samozrejme, že bol zvedavý, prečo študuje cez prázdniny, a to každý deň. Jej výhovorke, že nespravila skúšky a musí veľa doháňať veľmi neveril, veď každé zaklínadlo jej išlo na prvý, maximálne na druhý krát. Ale viac sa nevypytoval, venoval sa svojim vlastným starostiam. A tých mal teda dosť...
Raz večer, o dva týždne na to ako Stella začala navštevovať jeho kníhkupectvo, ju Gary požiadal, či by mu nepomohla začarovať obchod bezpečnostnými kúzlami prvého stupňa.
„Prvého stupňa??? Veď tak prísne sme nemali zabezpečenú ani školu...“ Stellu to mierne šokovalo, lebo zvyknutá na pokojný malomestský život, v ktorom ľudia ani domy poriadne nezamykali.
„Do akej školy si to chodila?“ teraz bol pre zmenu prekvapený on.
„Ďaleko, niesom odtiaľto... Ale nezdá sa ti to trochu prehnané?“
„Prehnané?! Dievča, kde ty žiješ? Nevidíš, čo sa okolo nás deje? Nečítaš Denného Proroka?“
Stella sa zamyslela. Denný Prorok, to budú asi miestne noviny... A pravdupovediac prvý týždeň ani nevyšla z Deravého Kotlíka a myslela stále len na rodičov a na svoj rodný Salem... A ďalšie dva týždne strávila zašitá vzadu v obchode s knihami.
„Vieš, ja nie som odtiaľto. Som tu len na prázdninách,“ snažila sa vyhnúť odpovedi.
„Chceš povedať, že si ešte nikdy nepočula o Veď-vieš-kom?“
„Ale ja neviem o kom...“
„Ani o smrťožrútoch?“ prerušil ju.
„No, nie...“ Stella si už pripadala ako totálna hlupaňa, keď videla ako sa na ňu Gary pozerá.
Neveriacky na ňu hľadel a pomaly potichu začal rozprávať: ,,Veď-vieš-kto alebo, ako ho niektorí volajú, Temný Pán sa asi pred rokom z ničoho nič objavil aj so svojimi prisluhovačmi – smrťožrútmi. Mali nejaké pletky s ministrom mágie. Niečo od neho chceli a vydierali ho. Vraj ak ministerstvo nepristúpi na ich požiadavky, začne zabíjať a terorizovať nielen muklov, ale aj čarodejníkov...“
„Aké mal požiadavky?“
„No to neviem, ale predpokladám, že niečo také absurdné... Proste asi hľadal zámienku na to, aby rozpútal peklo na zemi.“
„A čo je vlastne zač, ten Veď-vieš-temný?“
„Veď-vieš-kto! No to vlastne nikto nevie... Nikto, ale zároveň všetci... Existuje veľmi veľa teórií. Jedna pravdepodobnejšia ako druhá... Dumbledore má veľmi zaujímavú teóriu. Tá sa mi zdá najpravdepodobnejšia, pretože Dumbledore sa nikdy nemýli, on je totiž ten najväčší...“
„Dobre, dobre. A tá teória?“ Stelle sa nechcelo počúvať o Garyho idolovi.
„Tak Dumbledore si myslí, že Veď-vieš-kto ani nieje čistokrvný čarodejník. Chápeš? Ten, ktorý najviac bojuje proti humusákom a muklom...“
Pravdupovediac nechápala, ale nechcela ho prerušovať.
„...vraj je to nejaký Tom Riddle, ktorého otec bol obyčajný mukel. Tento Tom bol veľmi nadaný čarodejník. Po Rokforte chcel miesto učiteľa Obrany proti čiernej mágií, ale nedostal ho. Tak sa teda vybral do sveta. Venoval sa tam tej najčiernejšej mágií a keď sa po šestnástich rokoch vrátil, tak bol taký zmenený, že ho nikto nespoznal... Vlastne, on nikdy nepriznal, že sa vola Riddle (no nie, že by som sa pýtal...) a dal si nove meno.“
„Aké meno?“
„Zabudni na to... To sa nehovorí.“
„Ale keď si už začal,“ naliehala. „ako sa volal?“
Na Garym bolo vidno, že naozaj to meno nechce povedať.
„Ale nó, Gary...“ Stella nasadila svoj najpresvedčivejší výraz. Gary sa zamračil a sotva počuteľne zamrmlal: „Lord Voldemort“
„A prečo sa to meno nehovorí?“
To Gary znervóznel už úplne.
„Stella, tak pomôžeš mi s tým zabezpečením, alebo tu budeme do rána?“
„Ale samozrejme,“ usmiala sa a dúfala, že tým zľahčí napätú atmosféru.
O necelú hodinu mali už všetky bezpečnostné kúzla zmáknuté. Až vtedy si Stella uvedomila, koľko je hodín. Gary trval na tom, že ju odprevadí. Stella si musela priznať, že po tom všetkom, čo jej povedal bola rada, že išiel. Síce to bolo len pár desiatok metrov, ale aj tak...





Ďalšia =>





        Site owned by Lusi
        Design by GwenLoguir
        Imaged by SeverusSnape.org
        Texture by Anything Madley